História

Skokanské mostíky patria k Štrbskému Plesu už takmer 90 rokov. Vo februári 1920 boli na Štrbskom Plese 1. Majstrovstvá Československej republiky v behoch na 18 km, skokoch na lyžiach a pretekoch v severskej kombinácii. Improvizovaný skokanský mostík z dreva a snehu postavili na svahu Kláta amatérsky podľa skúseností skokanov. V roku 1923 ho prestaval Klub tatranských lyžiarov na mostík aj s nájazdovou konštrukciou. Klát je v súčasnosti zalesnený.

Popularita skokov na lyžiach vo Vysokých Tatrách rýchlo rástla. Starí štrbskí tesári podľa projektu Karla Jarolímka vybudovali v roku 1932 na svahu Soliska smerom do Mlynickej doliny skokanský mostík P-50, ktorý mal drevenú nájazdovú vežu a požadovaný profil doskoku. Rekord mostíka držal výkonom 62 m legendárny nórsky skokan Sigmund Ruud. V roku 1932 kongres Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS prijal prvé normy výstavby lyžiarskych mostíkov, podľa ktorých Karel Jarolímek prebudoval mostík v roku 1934 na väčší P-70 určený hlavne na usporiadanie Majstrovstiev sveta FIS vo Vysokých Tatrách v roku 1935. V zime 1939/40 však silná víchrica veľmi poškodila nájazdovú konštrukciu mostíka, a tak odvtedy takmer každoročne bolo potrebné mostík opravovať a robiť zmeny na odrazovom stole. Najdlhší skok na tomto mostíku mal hodnotu 76,5 metra. Mostík od roku 1960 nepoužívali a v roku 1962 ho zbúrali.

Najvýznamnejšia etapa mostíkov na Štrbskom Plese súvisí s usporiadaním Majstrovstiev sveta 1970, pre ktoré boli neďaleko bývalého Jarolímkovho mostíka vybudované v rokoch 1966 až 1969 dva nové a to stredný P-70 a veľký P-90 (dnes HS-100 a HS-134), ktoré aj v súčasnosti predstavujú výraznú dominantu Štrbské Plesa. Vybudovanie lyžiarskych mostíkov v Mlynickej doline boli a aj sú často predmetom rozporuplných diskusií o vhodnosti ich umiestnenia na území národného parku v lokalite, ktorá je súčasťou národnej prírodnej rezervácie s piatym, najvyšším stupňom ochrany prírody. Skokanské mostíky sa však za niekoľko desaťročí stali súčasťou národného a kultúrneho dedičstva. Pripomínajú usporiadanie nezabudnuteľných Majstrovstiev sveta 1970 vo Vysokých Tatrách, ktoré svojim športovým a spoločenským významom neboli doteraz prekonané. Odvtedy areál každoročne hostil významné medzinárodné lyžiarske preteky a v predchádzajúcich desaťročiach asi nebolo významného lyžiara – klasika, ktorý by nesúťažil pod tatranskými štítmi.

V súčasnosti napreduje lyžiarskeho a zvlášť skokanský šport veľmi rýchle a do mostíkov treba investovať. Preto sa v rokoch 2000-2002 najskôr zrekonštruoval menší mostík HS-100. Patrí medzi odborne aj esteticky zaujímavé diela. Od leta 2003 však bol Športový areál klasických lyžiarskych disciplín na Štrbskom Plese uzatvorený pre problémy vlastníka, ktorým bol organizácia Slovenský zväz telesnej kultúry. Neskôr areál získala spoločnosť 1. Tatranská a. s. Lenže 19. novembra 2004 sa prehnala Vysokými Tatrami veterná kalamita, ktorá zničila časť lesa a obmedzila prevádzku bežeckých tratí aj skokanských mostíkov. V roku 2005 mesto Vysoké Tatry a spoločnosť 1. Tatranská a s. sprevádzkovala najskôr bežecké trate a vďaka nadšeniu členov Klubu priateľov skokanského športu z Banskej Bystrice v zime 2006/2007 aj skokanský mostík HS-100. V lete 2008  technický komisárom FIS Josefom Slavíkom z Harrachova predĺžil platnosť certifikátu mostíka do 31.12. 2013. Veľký mostík zatiaľ nie je v prevádzke. Posledná súťaž na ňom bola v januári 1999 počas Svetovej zimnej univerziády. Veľký mostík potrebuje rekonštrukciu nájazdu, odrazového stola mostíka a zmenou profilu dopadu. Predpokladaná suma na rekonštrukciu je 13 miliónov euro.  V ďalších rokoch sa počíta s organizovaním Kontinentálnehop pohára v skokoch a v severskej kombinácii a pre sezónu 2011/2012 by Štrbské Pleso znova mohlo kandidovať na usporiadanie pretekov Svetového pohára v skokoch na lyžiach, na ktoré je už nevyhnutný aj funkčný veľký mostík HS-134.

Peter Chudý, výkonný riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry